Od narodenia Victora Huga, francúzskeho spisovateľa, básnika a dramatika, uplynie v sobotu 26. februára 220 rokov.
Victor Hugo sa narodil 26. februára 1802 v meste Besançon ako syn
generála Napoleonovej armády a matky presvedčenej katolíčky a
prívrženkyne monarchie. Postoje k politike a k dianiu v spoločnosti
boli vo vtedajšom Francúzsku nejednotné a aj v samotnej rodine Hugovcov
dochádzalo denne k prudkým výmenám názorov.
Budúci slávny spisovateľ si už ako pätnásťročný získal úspech svojimi
básňami. Zúčastňoval sa na rôznych autorských súťažiach a vždy úspešne.
Do dvadsiatky vydal dve zbierky básní, za ktoré si vyslúžil kráľovskú
penziu od Ľudovíta XVIII.
Medzníkom v umeleckom a ideovom vývine Victora Huga bol rok 1827, keď sa
hlavne divadelnou hrou Cromwell prihlásil k romantizmu. Práve
dramatická tvorba sa mu zdala najvhodnejším literárnym druhom na šírenie
pokrokových liberálnych ideí, ktoré našli výraz najmä v divadelných
hrách ako Kráľ sa zabáva (1832), Maria Tudorová (1833), Angelo, tyran
padovský (1835) a predovšetkým potom v tragédii Ruy Blass (1838).
Medzi najznámejšie Hugove romány patrí Chrám Matky Božej v Paríži
(1831), ktorý bol preložený do mnohých európskych jazykov a tiež
sfilmovaný. Známa je snímka Zvonár u Matky Božej z roku 1956, v ktorej
hlavné postavy stvárnili hviezdy strieborného plátna Gina Lollobrigida a
Anthony Quinn.
K dodnes čítaným Hugovým dielam patrí aj rovnako slávny román Bedári
(1865). Autor sa pri písaní inšpiroval viacerými skutočnými osobami a
udalosťami a vytvoril tak dielo, v ktorom sa stretli prvky romantizmu s
realizmom a sociálnymi témami. Svetoznámy román bol viackrát prenesený
na filmové plátno a tiež na divadelné javiská v podobe muzikálu.
V rovnomennej filmovej snímke z roku 1958 stvárnil hlavnú postavu Jeana
Valjeana legendárny francúzsky herec Jean Gabin, o 24 rokov neskôr sa
jej s veľkým úspechom zhostil Lino Ventura. A zahral si ju aj Gerard
Depardieu v televíznom seriáli z roku 2000. Román Bedári sa dočkal
filmového spracovania aj v roku 2012 a hlavnú postavu stvárnil
austrálsky herec Huhg Jackman.
Ako zručný románopisec sa Hugo predstavil aj dielami Robotníci mora
(1866) či Človek, ktorý sa smeje (1869). Z básnickej tvorby možno
spomenúť zbierky Ódy a balady (1826), Tresty (1853), Piesne ulíc a lesov
(1865) či Zvrchovaný súcit (1879).
V polovici 50. rokov 19. storočia sa Victor Hugo venoval politike.
Spočiatku v intenciách monarchie Ľudovíta Filipa. Po roku 1848 presedlal
k republikánom a bol poslancom zákonodarného francúzskeho zhromaždenia.
Po prevrate v roku 1851 ako jeden z najnekompromisnejších odporcov
Napoleona III. odišiel najprv do belgického exilu, neskôr žil na
britských ostrovoch Jersey a Guernesey, kde sa venoval literárnej
činnosti.
Po páde Napoleona a po osemnásťročnom exile sa vrátil do Francúzska a
ako poslanec národného zhromaždenia a senátor stál od roku 1876 až do
smrti na pozíciách liberálneho demokratizmu a humanizmu.
Victor Hugo zomrel 22. mája 1885 v Paríži. Dožil sa 83 rokov. Deň jeho smrti sa stal dňom francúzskeho národného smútku.